Čo je to remeslo

Čo je to remeslo

Remeslo  je staro založené na kvalifikovanej, prevažne ručnej práci výrobcu a na obmedzenej deľbe práce vnútri dielne.

Takáto deľba práce vznikla v procese druhej veľkej spoločenskej deľby práce tým, že sa oddelila od poľnohospodárstva. Za feudalizmu sa vyvíjala v rámci feudálneho veľkostatku a potom sa sústreďovala v mestách, organizovaná v cechovom zriadení. Rozvoj remeselnej výroby a tovarovo-peňažných vzťahov vedie k premene remesla na súčasť jednoduchej tovarovej vyroby.

Charakteristika remesla

Charakteristika pojmu remeslo nie je jednotná. Podľa niektorých definícií, je remeslo malovýroba založená na kvalifikovanej ručnej práci. Iná definícia pripúšťa aj nevýrobné činnosti, teda služby. Podľa niektorých charakteristík je dôležitá aj tvorba zisku – zárobku, čím je remeslo odlíšené od domácej výroby pre vlastnú potrebu. Napokon je charakteristika remesla ukotvená aj v platnej legislatíve, ktorá taktiež (svojsky) špecifikuje remeslá.

Pri posudzovaní remesiel sa často nedá použiť len jeden univerzálny kľúč výberu, pretože remeslá sú mnohotvárne a záleží na posudzovateľovi akú mieru tolerancie je ochotný pripustiť. Niektoré remeslá sú možno ľahko definovateľné, ale sú aj také, ktoré sú v niektorých prípadoch považované za remeslo a v iných prípadoch sú zo zaradenia medzi remeslá vyčlenené. U remesiel ktorých výsledkom je hmatateľný výrobok (tovar) je určenie jednoduchšie. Remeslá (alebo povedzme činnosti), kde je výsledkom práce služba (napríklad „vojenské remeslo“), je zaradenie medzi remeslá napriek rozšírenosti výrazu diskutabilné. Taktiež je sporné viazanie remesla na požiadavku príslušného vzdelania. Pojem „remeslo“ tak môžeme s ohľadom na horeuvedené charakteristiky definovať približne v nasledovnej podobe:

Remeslo je malovýroba, alebo služba s vysokým podielom ručnej práce. Vyžaduje odbornosť dosiahnutú vzdelaním, praxou, prípadne iným spôsobom (autoditaktické štúdium, konzultácie, odovzdávanie skúseností v rodinnej línii). Remeslo je vykonávané za účelom tvorby zisku (zárobku) ako hlavná zárobková činnosť (prípadne doplnková), čím sa odlišuje od domácej výroby pre vlastnú potrebu.

Tento pokus o unifikáciu výrazu zohľadňuje aj prevádzkovanie remesla bez zodpovedajúceho vzdelania (často ale na vysokej remeselnej úrovni), ktoré je bežnými definíciami silne znevýhodnené.

Remeslo v spoločenskom systéme

Ak sú vhodné podmienky, remeslo sa môže prevádzkovať a rozvíjať kdekoľvek, pričom nie je bezpodmienečne nutná potreba legislatívnych rámcov (vzdelanie, atesty, povolenia…). V prípade prevádzkovania činnosti v lokálne vymedzenom priestore (napríklad štát), kde je potreba zabezpečenia určitého štandardu, kontroly a evidencie, plnia výraznú úlohu aj nariadenia a predpisy a dokladovanie príslušného vzdelania. Je to však len jeden zo spôsobov vymedzenia parametrov remesiel a má aj svoje nevýhody. Remeslo je jednoducho „činnosť“ a nie len „papier“, ktorý vymedzuje v nejakom systéme jeho hranice, predpisuje spôsobilosť v zmysle lokálnych zákonných nariadení.

Tvrdenie, že remeslo potrebovalo aj v minulosti záštitu (v podobe cechov) nie je taktiež úplne správne, pretože remeslá existovali oveľa skôr aj bez tejto inštancie. Napokon, niektoré prežili úpadkové obdobia práve vďaka svojej neviazanosti na predpisové nariadenia. Pri pohľade na oficiálny zoznam uznaných remesiel je jasné, že akceptovanie (len) oficiálneho zoznamu by znamenalo opomenutie pomerovo silnejšej skupiny ktorá nepochybne existuje. Legislatíva navyše akceptuje u zákonom nešpecifikovaných činností priradenie k tematicky príbuznému odboru, alebo je v niektorých prípadoch voči požiadavke potrebného vzdelania tolerantná. Pokiaľ takýto remeselník (bez odborného vzdelania) funguje v ekonomickom systéme, jeho činnosť je hlavným zdrojom príjmov a sú odvádzané príslušné odvody – činnosť ktorú vykováva, môže byť teda plnohodnotným remeslom aj bez nutnosti príslušného vzdelania.

Rozvoj cechov

Cech – zo staronemeckého zëche – bratstvo, združenie. Na Slovensku sa výraznejší rozvoj cechov (stavovských profesných organizácií) začal výraznejšie prejavovať až v pätnástom storočí (v niektorých krajinách už v dvanástom).

Cech je vlastne združením majstrov jedného (alebo viacerých remesiel), ktoré malo vlastné pravidlá schválené panovníkom, alebo mestskou radou. Tieto pravidlá sa nazývali artikuly a vymedzovali práva a povinnosti členov. Určovali vnútornú hierarchiu cechu, podmienky prijatia nových členov, zabezpečovali ochranu špecifickými výsadami po stránke výrobnej, spoločenskej aj sociálnej. Cechy bránili prílivu konkurenčných výrobkov a výrobcov , čím zabezpečovali prácu pre vlastných členov. Cech dohliadal na kvalitu výrobkov svojich členov a postihoval porušenie pravidiel. Cechy boli váženými organizáciami ktoré výrazným spôsobom prispievali k rozvoju miest. Členovia cechov patrili k strednej (niekedy aj vrchnej) vrstve obyvateľstva.

Cechové remeslo malo však aj negatívne stránky. Artikuly veľmi často obsahovali s remeslom nesúvisiace pravidlá silne zasahujúce do súkromia. S postupom času boli niektoré požiadavky zastarané, nelogické a v podstate obmedzovali rozvoj remesla. Dodržiavanie tradícií brzdilo nielen vývoj remesla, ale aj hospodársky vývoj krajiny. Deľbou jednotlivých pracovných úkonov medzi poučených pracovníkov sa dalo docieliť vyššej efektivity práce, ktorá dokázala konkurovať aj kvalitou. Takto fungovali napríklad manufaktúry s vysokým podielom ručnej práce, a so zavádzaním strojov do výroby začali vznikať prvé továrne. V roku 1872 bol vydaný priemyselný zákon, ktorý umožňoval pracovať remeselníkom samostatne. To vlastne znamenalo aj zánik cechov ako takých. Remeslo však nezaniklo, len sa zmenil spôsob výkonu remesla. „Cechy“, ktoré boli založené v dvadsiatom storočí, už neplnia pôvodnú funkciu a sú skôr nostalgickou pripomienkou dôb minulých.

Že zaradenie remesla je niekedy ťažkým orieškom si môžeme ukázať na jednoduchom príklade:

Rezbárstvo môže byť remeslom kde vzniká výrobok, teda tovar. Môže byť však aj nevýrobnou službou, ak je vykonávaná napríklad len výzdoba pažby zbrane ktorú zhotovil niekto iný. Tu nevzniká nový výrobok, ale je realizovaná úprava jestvujúcej veci, tak ako keď kaderník vytvorí účes, brusič nabrúsi nôž. Takže remeslom nie je len „produktová malovýroba“, ale aj nevýrobná služba. Aj preto sa často stretávame s výrazmi ako „najstaršie remeslo“ (prostitúcia), „vojenské remeslo“ (vojenská služba), aj keď tieto služby nespĺňajú podľa niektorých kritérií charakter remesla.

Deľba práce

V dejinách ľudstva prebehli tri základné spoločenské deľby práce:

• Prvou deľbou bolo rozdelenie poľnohospodárstva na poľnohospodársku prvovýrobu a chov dobytka.
• V druhom delení sa odlúčili činnosti (remeslá) ktoré boli doplnkovou činnosťou poľnohospodárstva (napríklad výroba poľnohospodárskeho náradia).

Postupná špecializácia a zvýšenie produktivity a kvality remeselnej výroby mala za následok tretiu spoločenskú deľbu práce – vznik obchodu. Spočiatku išlo o výmenný tovarový obchod, neskôr vznikol zárodok peňažného obchodu udelením hodnoty predmetom, ktoré akceptovali obe strany (kupujúci aj predávajúci).

Delenie remesiel

K deleniu remesiel sa dajú použiť rôzne meradlá. Ich použitie je potrebné pri presnom definovaní remesla a pri selekcii pre konkrétny účel. Tento „kľúč výberu“ je obzvlášť vhodný pre databázové spracovanie remesiel, ktoré je treba urobiť v zmysle súčasného rozvoja dokumentačných a informačných technológií. Bežne používané delenia remesiel sú nedostačujúce, pretože vyžadujú podrobnejšiu špecifikáciu v popisnom texte, čo pre rýchlu orientáciu nie je najvhodnejšie. Obzvlášť cielené vyhľadávanie na základe ľahko definovateľných kritérií je bez príslušného spracovania veľmi problematické.

Deliť činnosti (teda aj remeslá), môžeme podľa nasledovných kritérií:

Podľa platnej legislatívy

• remeselné – je výberom remesiel u ktorých musí byť získané príslušné oficiálne vzdelanie.
• viazané – podmienkou je odborná spôsobilosť získaná inak
• voľné – na výkon činnosti nie je potrebné príslušné vzdelanie (výučný list, vysokoškolský diplom…), ale je potreba registrácie činnosti
• domáca výroba – má svoju právnu špecifikáciu, ale inak sa na ňu nevsťahujú výraznejšie požiadavky. Slúži na vlastnú potrebu, spotrebu prípadne aj predaj prebytkov. Častou motiváciou je osobný záujem (koníček, hobby) bez potreby výraznejšieho pracovného výkonu a tvorby zisku. Preto sa na takúto činnosť nevzťahujú odvody a nie je potrebná ani registrácia činnosti.

Podľa miesta výkonu (pôsobiska)

• stabilné – výkon remesla je na jednom mieste
• vandrovné – miesto výkonu remesla a mení podľa potreby

Podľa materiálového zamerania

• kameň
• drevo
• kov
• sklo
• pletivá
• koža a kožušiny
• textil
• keramika
• rôzne materiály

Podľa činnosti

• výrobné
• služobné – výsledkom činnosti je služba
• kombinované – kombinácia predchádzajúcich

Podľa verejnej dostupnosti

• verejné – činnosť je dostupná každému záujemcovi
• dozorované – činnosť je sledovaná a má vysoké nároky na bezpečnosť s vymedzením okruhu zákazníkov aj realizátorov prác (napríklad tlač cenín)
• ilegálne – činnosť vykonávaná tajne, nedovolené kopírovanie legálnej činnosti (napríklad falšovanie cenín a tovaru)

Podľa intenzity výroby

• sezónne – činnosť sa vykonáva v určitom ročnom období podľa dostupnosti materiálu, alebo v závislosti od pracovných podmienok (zima, teplo)
• príležitostné – činnosť je závislá od občasnej potreby
• stále – činnosť je vykonávaná dlhodobo, prípadne v pravidelných cykloch

Podľa názorovej príslušnosti

• cirkevné – výkon činnosti vyžaduje príslušnosť k cirkevnej organizácii, alebo je pod jej priamou kontrolou
• svetské – výkon činnosti je realizovaný bez požiadavky názorovej príslušnosti
• komunitné – výkon činnosti vyžaduje príslušnosť k užšej názorovej skupine

Podľa sortimentného delenia

• nástroje a náradie
• hudobné nástroje
• zbrane
• potraviny
• stroje a mechanizmy
• ošatenie a doplnky
• nábytok a dekoratívne predmety
• knihy
• mince, ceniny

Podľa charakteru prác

• stavebné
• ľudové
• umelecké
• hospodárske
• priemyselné

Pri niektorých charakteristikách sa používajú aj slovné spojenia, napríklad “ľudovoumelecké remeslá”.

Zdroj : wikipedia