Voňavá cesta

„Sem chceme ešte dosadiť čemerice, lebo kvitnú od januára až do marca, nádherne nám teraz rozkvitli pivónie, aj keď je to trochu neskôr, lebo bola dlho zima,“ zanietene ma vodí po jednej zo svojich záhrad Janka Steckerová, jedna zo zakladateliek Voňavého ateliéru, ktorý tvorí spoločne s kamarátkou Mirkou Veselkovou. Miestami mám pocit, že sa strácam vo všetkých tých názvoch kvetov, etapách ich rastu… Ale keďže Janka je Kozorožec, plány má upratané a vymyslené minimálne na dva kroky dopredu. Nechávam sa teda viesť voňavou cestou…

Sila myšlienky a zhmotňovania v praxi je moja prvá výučbová hodina vo Voňavom ateliéri. Janka mala vraj odjakživa sen vybudovať kvetinárstvo s kaviarňou, priestor, kde by sa stretávali ľudia a mohli si nielen kúpiť kvety a dať niečo dobré, ale aj niečo vyrobiť vlastnými rukami – keramiku, krém, venček… „Jednoducho priestor, kde by mohli pookriať, dobiť si baterky, potešiť telo aj ducha, zhodiť zo seba každodenné starosti,“ vysvetľuje. Dlhé roky však pracovala v korporáte, a aj keď sa necítila ako koliesko v prístroji, pretože mala priestor na vytváranie vzdelávacích aktivít pre kolegov, postupne sa začala vracať k intenzívnejším predstavám o svojom magickom priestore. Vždy, keď sa vrátila na Oravu, odkiaľ pochádzajú jej rodičia a kde žijú jej príbuzní, cítila sa inak, bezpečnejšie, vnímavejšie, autentickejšie. „Keď som si vyšla na prechádzku na lúky, vnímala som iba svoje spojenie s prírodou, s tým, čo je podstatné a čo nás definuje. Mala som pocit, že som to malé dievčatko, ktoré tu pred pár rokmi pobehovalo a tešilo sa zo života. Rozumela som tomu, čo mi tá krása naokolo hovorí, a chcela som si ju preniesť a zažívať častejšie.“ Doma, v domčeku pri Nitre, vznikla prírodná záhrada, ktorú spoločne vysadili a tvoria s manželom Marekom, vyštudovaným lesným inžinierom. Všetky krásne aj úžitkové rastliny v ich záhrade sú opatrované s láskou, ekologicky a s rešpektom. Najúžasnejšie je, ako o nich hovoria. Vôbec nemáte pocit, že hovoria o „niečom“ vo svojej záhrade, ale o niekom, komu sa darí alebo nedarí… Je to pre mňa ako druhá výučbová hodina úcty k všetkému živému. A niekde v tejto záhrade na okraji lesa sa začala postupne pretvárať myšlienka Voňavého ateliéru do konkrétnejších kontúr.

Hlbokú úctu k rastlinám má v sebe aj Mirka. Vždy nadšene pozoruje, ako zo semiačka vyklíči nová rastlinka a časom rozkvitne do prenádherného kvetu. Ako vášnivá cestovateľka, ktorá väčšinu pracovného života prežila v cestovnom ruchu, mala možnosť obdivovať krásu kvetín v ich prirodzenom prostredí. V jej domácej záhrade nie sú dominantné len kvety. S manželom vo veľkej úrodnej záhrade pestujú šťavnaté a hlavne sladké červené melóny, ktoré majú veľký ohlas u všetkých známych široko-ďaleko.

 

Oživiť ducha domu

Keďže sa vonkajšie okolnosti zmenili a počas korony už doterajšia práca pre Janku s Mirkou nebola až taká aktuálna, začali sa obzerať po nových možnostiach. Začať podnikať v tomto čase nebolo práve najpriaznivejšie, ale povedali si, že nemajú čo stratiť. Prvé kytice z ich záhrad rozdali známym a už sa v ich viazaní nezastavili. Rozbehli internetové online kvetinárstvo a prvé úspechy im dodávali čoraz väčšiu chuť plniť si svoje sny. Postupne začali sadiť kvety nielen vo svojich záhradách (kde ešte našli prázdne miesto), ale aj v priestore starého domu na Zobore. Dlhší čas sa v ňom nič nedialo a voľakedy to bolo miesto, kde sa schádzali ľudia z celého okolia, aby priniesli svoju úrodu viniča a dali si z nej vyrobiť šťavu. „Bolo to krásne rušné miesto, dýchalo to tu darmi prírody. Ľudia z okolia sa mali kde stretnúť, porozprávať, zdieľať svoje zaručené pestovateľské postupy. Je tu obrovská pivnica, v ktorej sme našli ešte svedkov dávnych čias – obrovské sudy a hlavne stálu klímu, ktorá vyhovuje aj kvetom,“ nadšene vysvetľujú. Aj keď na kamenné kvetinárstvo v dome neboli vhodné podmienky, chceli mať priestor, kde môže ktokoľvek prísť, pokochať sa kvetmi, privoňať a vybrať si z nich. Veľmi sa im zapáčila aj myšlienka samoobslužného stánku s kvetinami a predstavovali si, ako stojí pred domom na Zobore. Inšpirovali sa aj príbehom kvetinárov z Brna, kde majú Kvítkomat, alebo kvetinovou farmou v Návojovciach. „Dlho sme pre stánok hľadali názov, nakoniec manžel prišiel s nápadom Zoborienka, prvý kvetinový stánok takéhoto druhu v Nitre,“ ukazujú mi s Mirkou papier s nákresmi, ktorý potom vložili do rúk šikovných manželov. Ďalej už len cibrili jeho záverečnú estetickú podobu a vlastne doteraz ladia otváracie hodiny. „Predávame tu kvety, ktoré sme dopestovali my v našich záhradách z cibuliek, ktoré máme od ekologických pestovateľov v Čechách. Nie sú to kvety, ktoré prešli polku sveta, aby potešili ľudí. Nie sú to tulipány z Holandska a ani ruže z Afriky, sú to naše tunajšie kvety, ktoré sme s láskou zasadili, vypestovali a v podobe kytíc nimi chceme potešiť ľudí, priniesť im radosť, lásku a krásu až domov,“ dodávajú. Kytice balia do tradičného papiera a na uväzovanie používajú iba jutový špagát, všetko musí spĺňať dôležité ekologické nastavenie Janky a Mirky. A tak je to aj v prípade ich ďalších výrobkov – vencov, aranžmánov a pod. V Janke sa nezaprie „vzdelávačka“ a farbisto mi vysvetľuje, že zároveň chcú slovenského spotrebiteľa naučiť, aby kupoval sezónne zdravé kytice bez chémie, ktoré mu nespustia alergickú reakciu. Unikátnosť kytíc a ich produktov vníma v tom, že každý kvet má svoj „hlas“ v spoločenstve, pretože ho nikto nenúti, aby sa prispôsobil veľkosťou, tvarom, ale dávajú mu priestor vyznieť. „To znamená, že ak je niektorý kvietok krivý alebo má dlhšiu stonku, radšej prispôsobíme kyticu tak, aby v nej vynikol, nechceme robiť niečo unifikované. Striktne robíme len sezónne kytice a používame do nich halúzky zo stromov, kríkov, ktoré po odkvitnutí ešte nahodia lístky, takže sa kytica stále vyvíja, a kombinujeme ich s tým, čo je práve v záhrade alebo so sušenými kvetmi,“ dodáva Mirka a v súvislom prúde slov vymenúva, aké prekrásne sú sušené hortenzie alebo rebríčky, ktoré dopĺňajú sušenými makmi, obilím, jednoducho všetkým, čo ponúka príroda pre potešenie ducha. Janka a Mirka pravidelne doma testujú, ako dlho takéto kombinované kytice vydržia a nikdy to nie je len pár dní. A napokon s výdržou kvetov im veľmi pomáha aj starodávna pivnica Zobora. Kvety nemusia nijako chemicky ošetrovať ani držať v chladničke. Dom sa postará. Na tohtoročnú jarnú sezónu pokusne vysadili 2200 cibuliek veľkokvetých tulipánov, ale aj tých štandardných a narcisy rôznych druhov, ktoré majú veľké spektrum vôní. Janka mi hneď názorne dáva „pričuchnúť“ k narcisu, ktorý nesie meno Winstona Churchilla, a musím jej dať za pravdu. „Chceli sme napraviť nie príliš dobrú povesť narcisov a mali sme naozaj rôzne druhy. Sú to nádherné kvety, ktoré sú biele, krémové, maličké, „viachlavé“ a niektoré vyzerajú ako pivonky. Nie sú to už tie klasické žlté narcisy, ktoré sme boli naučení mať v záhradách a nie príliš vábne voňali.“ Okrem nich im vykvitli nádherné plnokveté tulipány, o ktorých mnohí povedali, že ich vidia prvýkrát v živote. A to je vraj presne ten moment, keď si kvetinárky povedia, že napriek všetkej fyzickej únave, to stálo za to.

 

Duch zeme ukrytý v keramike

Janka s Mirkou vidia prírodu ako živý ateliér, ktorý ponúka nespočetné množstvo vôní v ktoromkoľvek ročnom období. Ich spoločný voňavý ateliér má byť miestom, kde sa spoja vône, ale aj tvorivosť duší. Kde nebudú vyrábať len kytice, originálne venčeky, skalničkové srdiečka… ale poskytne aj priestor pre autorskú tvorbu.

„Presne tu bude stáť keramická pec a táto priečka išla preč, aby sme mali prístup na

terasu…“ Janka mi ukazuje dom na Zobore, ktorý sa postupne mení na Voňavý ateliér. Má už za sebou aj prvé keramické kurzy, ale aj kurzy viazania vencov (Mirka ich vie nádherne upliesť z čohokoľvek) a plánujú už ďalšie kurzy sadenia bylinkových záhonov, starostlivosti o kvety… Mám pocit, akoby mali tieto dve „kvetinárky“ priame spojenie s nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Alebo im možno našepkáva aj samotný dom plný storočných obrazov, pestovateľských príručiek a náučných kníh o prírode obkolesený záhradou, ktorá sa o svojich vždy postará.

V novej keramickej peci plánujú vyrobiť umelecké sochy do záhrady, ale aj praktickú úžitkovú keramiku, napríklad napájadlá pre vtáčiky, kvetináče, jednoducho všetko

to, čo vedia ľudia prakticky využiť. „Práca s hlinou aj v tejto podobe je niečo, čo nás

spája s matkou Zem a pri jej výrobe sa dá skvelo meditovať.“ Nová keramická pec otvára pre nich ďalšie možnosti, ako pokračovať v napĺňaní svojej vízie, čo je pre mňa tretia výučbová hodina. Posledná. Odchádzam z Voňavého ateliéru presne tak, ako si to dievčatá vo svojej vízii želali. Načerpala som energiu, vypla som hlavu, bola som obkolesená krásou, ktorá mi pohladila nielen srdce, ale aj dušu… „Rastliny s nami komunikujú a to nás ľudí robí lepšími,“ hovorí mi Janka a ja mám nad čím rozmýšľať na ceste domov.

 

Klára Kožiaková